2. svetová vojna a socializmus: vzťah medzi náboženstvom a štátom

Trvanie: 30 min.

Pedagogické zameranie – cieľ

  • Študenti analyzujú rôzne fotografie z obdobia štátoprávneho rozvoja Bosny a Hercegoviny a na ich základe interpretujú postavenie židovského spoločenstva.
  • Antisemitská propaganda počas druhej svetovej vojny otvorí priestor k porovnaniu spoločenského života Židov v období socializmu a za druhej svetovej vojny.
  • Študenti sa učia o postavení Židov po druhej svetovej vojne – prekonávajú tak predsudky o slobode náboženského vyznania – na základe fotografií osláv sviatkov.
  • Po získaní informácií majú žiaci možnosť porovnať postavenie Židov počas druhej svetovej vojny a po druhej svetovej vojne.


Židia sú pravdepodobne národom, ktorý – ako kedysi povedal jeden spisovateľ – zažil už všetko a všetko si dobre uchováva v pamäti. V časoch historického revizionizmu svedčí každý riadok napísaný o histórii Bosny a Hercegoviny o tom, že uchovávanie spomienok na minulosť je zároveň udržiavaním povedomia o historickom charaktere tejto krajiny. Príbeh bosniansko-hercegovinských Židov je príbehom jednej krajiny v Európe a jedného národa, ktorý je súčasťou jej histórie. Modelová hodina sa bude týkať postavenia Židov v rámci štátoprávneho rozvoja Bosny a Hercegoviny.

Prvá časť sa bude zaoberať obdobím druhej svetovej vojny, t. j. obdobím medzi rokmi 1941 a 1945, pričom bude zameraná hlavne na okolnosti, v ktorých sa Židia ocitli po vypuknutí vojny. Dôraz sa bude klásť na obdobie antisemitskej propagandy. Roky, počas ktorých bola Juhoslávia pod nacistickou okupáciou, boli pre židovskú komunitu obdobím utrpenia a hrôz. Pred nástupom Hitlera k moci v Nemecku nebol antisemitizmus v Juhoslávii nijako výrazný. Keď však nacistické Nemecko začalo Židov systematicky utláčať, rozšíril sa antisemitizmus aj v Juhoslávii. Po vypuknutí vojny chcela juhoslovanská vláda Nemecku vyhovieť a preto v októbri 1940 vydala dva protižidovské zákony. Prvý z týchto zákonov obmedzoval počty Židov, ktorí sa mohli zapísať na štúdium na gymnáziách a vysokých školách. Druhý zákon zakazoval Židom nákup a predaj určitých potravín. Počas holokaustu bolo zabitých približne 66 000 juhoslovanských Židov, pričom celkovo bolo v druhej svetovej vojne zabitých asi milión Juhoslovanov.

Druhá časť sa bude venovať postaveniu Židov po druhej svetovej vojne. Po skončení vojny bol v Juhoslávii založený Zväz židovských spolkov Juhoslávie, ktorého cieľom bolo koordinovanie činnosti židovských spolkov a združení v povojnovej federatívnej Juhoslávii. Jeho členmi boli Židovské spolky vo všetkých republikách Socialistickej federatívnej republiky Juhoslávie. Osobitná časť bude venovaná každodennému životu Židov po druhej svetovej vojne. Slogan „Bratstvo a jednota“ charakterizoval oficiálnu politiku v oblasti vzťahov medzi jednotlivými etnikami vtedajšej Juhoslávie. Politické vedenie krajiny presadzovalo princíp, podľa ktorého sú si všetky juhoslovanské národy rovné a žijú spolu v rámci federácie v mieri.

Ústava z roku 1974 stanovila rovnoprávnosť všetkých konštitutívnych národov a menšín. Židovská obec, ktorá v Juhoslávii zostala, sa venovala predovšetkým židovským cintorínom a výstavbe pomníkov na pamiatku obetí vojny. Podobne ako v mnohých povojnových židovských obciach, religiozita juhoslovanských Židov po návrate z táborov klesla. Židia v Bosne a Hercegovine (Juhoslávia) mohli oslavovať náboženské sviatky a organizovať náboženské stretnutia v rámci židovskej obce (spolkov). Hoci boli náboženské spoločenstvá uzavreté (židovská humanitárna organizácia La Benevolencija, srbská kultúrna, vzdelávacia a vedecká organizácia Osveta, moslimská kultúrna organizácia Obrodenie), občania Bosny a Hercegoviny (Juhoslávia) sa tešili náboženskej slobode a taktiež mali možnosť pracovať aj vo verejnom sektore. Venovať sa budeme príkladu Emerika Bluma, bosnianskeho židovského podnikateľa. V priebehu druhej svetovej vojny (1941) bol Blum zatknutý a poslaný do ustašovských koncentračných táborov, vrátane tábora Jasenovac, odkiaľ v roku 1944 utiekol. V roku 1951 založil spoločnosť Energoinvest a stal sa jej prvým riaditeľom. Energoinvest bol najväčšou spoločnosťou vo svojom odbore v bývalej Juhoslávii a sídlil v Sarajeve v Bosne a Hercegovine. Blum riadil ministerstvo priemyslu a baníctva Bosny a Hercegoviny, bol riaditeľom spoločnosti Elektrobih a Elektrocentar, hlavným inžinierom všeobecného zamerania v rámci Zväzu elektroenergetického priemyslu, generálnym riaditeľom Riaditeľstva pre elektroenergetiku na úrovni vlády Socialistickej federatívnej republiky Juhoslávie, námestníkom ministra pre elektroenergetiku Socialistickej federatívnej republiky Juhoslávie, predsedom výboru pre elektroenergetiku a starostom Sarajeva v rokoch 1981 – 1982.

Cieľom modelovej hodiny je predstaviť postavenie náboženstva v čase socializmu na príklade bosniansko-hercegovinských Židov. Po druhej svetovej vojne bolo postavenie Židov v Juhoslávii charakterizované rozvojom a obnovou vo všetkých oblastiach. Na záver žiaci porovnajú postavenie Židov v dvoch rôznych obdobiach a politických systémoch (v období 1941 – 1945 a v období po roku 1945). Tým si žiaci osvoja širšie znalosti dejín Bosny a Hercegoviny a rozdielnych systémov vlády. Je podstatné, aby žiaci pochopili, že história židovského národa v Bosne a Hercegovine nie je dôležitá len z pohľadu jedného národa, ale je tiež určujúcim faktorom ovplyvňujúcim život všetkých ľudí žijúcich na jednom území. Žiaci získajú predstavu aj o významoch pojmov represia, holokaust a totalitný systém.

Zobraziť text

englishbosnianbulgarianczech

Plagát propagujúci protislobodomurársku výstavu: „... tento židovský sen o nadvláde nad celým svetom sa však rozplynie pod údermi prebudeného nacionalizmu. Ako? To sa dozviete na protislobodomurárskej výstave“

Plagát s textom: „jeho zbraňami sú: demokracia, slobodomurárstvo, komunizmus, kapitalizmus“

Plagát, propagujúci „Výstavu o vývoji židovstva a o jeho deštruktívnom vplyve na Chorvátsko pred rokom 1941“. Táto výstava sa bude konať v Sarajeve od 6. do 20. septembra 1942.

Aktivita 1: Antisemitská propaganda počas druhej svetovej vojny a postavenie Židov v priebehu druhej svetovej vojny.

Trvanie: 10 minút

Otázky:

  • Môžete opísať, čo vidíme na fotografiách? Dá sa povedať, že zachytávajú konflikt medzi určitými skupinami? (Vyučujúci by mali žiakom predstaviť každú z týchto fotografií a dať im možnosť analyzovať ich.)
  • Kto je na nich prezentovaný ako nepriateľ? Ako je tento nepriateľ prezentovaný?
  • Ako sa mohli cítiť ľudia znázornení na týchto plagátoch, keď sa stretli s týmito vyobrazeniami? Aké pocity by voči ľuďom, ktorí boli na týchto plagátoch prezentovaní ako nepriatelia, mal človek, ktorému sa tieto plagáty páčili?
  • Keď sa pozeráte na tieto plagáty, ako vnímate židovský národ?
  • Bolo možné na základe propagandy predvídať rozsah holokaustu za druhej svetovej vojny?

Oslava sviatku Chanuka v roku 1960 v Sarajeve

Oslava sviatku Purim v Židovskej obci v roku 1963.

Aktivita 2: Židia po druhej svetovej vojne

Trvanie: 10 minút

Otázky:

  • Opíšte fotografie
  • Máte pocit, že sa oslavy sviatkov konali verejne, alebo v súkromí? Prečo si to myslíte?
  • Uveďte, či na vás tieto fotografie pôsobia dojmom, že praktizovanie náboženstva bolo v socialistickej Juhoslávii povolené?

Aktivita 3: Židia po druhej svetovej vojne (2)

Emerik Blum (7. augusta 1911 – 24. júna 1984) bol bosniansko-hercegovský Žid, obchodník, starosta Sarajeva a filantrop. V roku 1951 založil jednu z najväčších spoločností vo svojom odbore vo východnej Európe, Energoinvest, a stal sa jej prvým riaditeľom (prvý zľava v čiernom obleku, uprostred v bielom obleku je prezident Juhoslávie Tito).

Otázky:

  • Opíšte fotografiu.
  • Môžete na základe tejto fotografie povedať, aké bolo Blumovo postavenie? Môžete uviesť dôvody pre svoj názor?
  • Môžete na základe osobnosti Emerika Bluma a jeho postavenia povedať, aký je váš názor na postavenie Židov v bosniansko-hercegovinskej spoločnosti počas socializmu?

Odhaľovanie pamätníka židovským obetiam fašizmu a bojovníkom, ktorí padli v národnooslobodzovacom boji, Sarajevo, 1952.

Aktivita 4: Židia po druhej svetovej vojne (3)

Otázky:

  • Čo vidíte na fotografii?
  • Viete, z akého dôvodu sa ľudia na fotografii zhromaždili?
  • Myslíte si, že k podobnej udalosti došlo aj v blízkosti vášho bydliska? Aký je to pamätník?
  • Čo nám to hovorí o zmene pohľadu na ľudí, pre ktorých bol tento pamätník vybudovaný?
  • Aký bol vzťah vládnucej politickej vrstvy v Juhoslávii a deklaráciami viery?

Záver

Trvanie: 10 minút

Záverečné otázky:

  • Aké bolo postavenie Židov v období komunizmu/socializmu?
  • Ako sa toto postavenie líši v porovnaní s tým, ktoré mali počas druhej svetovej vojny?
  • Ak vezmeme do úvahy situáciu Židov počas komunistického obdobia, čo si myslíte o postavení ďalších náboženských skupín v bývalej Juhoslávii? Myslíte si, že táto situácia bola podobná aj v ostatných krajinách východného bloku?