Nacionalizmus a identita v komunistickom režime

Trvanie: 40 – 45 min.

Pedagogické ciele a očakávané kompetencie:


Príklad úvodného cvičenia – „Kruh identity“ – 5 min.

Študenti dostanú okrúhle nálepky v rovnakých alebo rozdielnych farbách. Nálepky nalepia na papier (alebo nakreslia kruhy) a za pomoci piatich šípok uvedú päť (alebo menej) kľúčových charakteristík svojej vlastnej identity. Niekoľko študentov prečíta svoje odpovede. Ďalšou úlohou je vyškrtnúť zo zoznamu jednu vec, o ktorej si myslia, že by sa jej dokázali vzdať. Niekoľkí študenti povedia, čo vypustili a takto sa pokračuje, až kým im zostane len ich meno. Poslednou úlohou je vyškrtnúť aj svoje meno a vybrať si iné meno. Dôraz je na pocitoch, ktoré študenti počas tohto procesu prežívajú.

englishbosnianbulgarianczech

© 2020 – 1989 Nútená migrácia, (fotografia vznikla v roku 1989)

Aktivita 1: Úvodný obrázok

Potrebný čas: 5 – 10 minút
Rozdelenie: celá trieda

Otázky na diskusiu:

Študenti si pozrú fotografie a dostanú otázky. Hlavné body ich odpovedí sa zaznamenajú na tabuľu. Na konci lekcie sa k týmto pôvodným nápadom znova vrátime.

  • Opíšte ľudí na fotografii – čo si myslíte, že robia?
  • Navrhnite hypotézu, prečo sú na ceste.
  • Čo núti ľudí sťahovať sa? Kto môžu byť títo ľudia? Myslíte si, že sa ich životy od čias, keď bola fotografia zhotovená výrazne zmenili?
  • Dokážete porovnať udalosť na fotografii s niektorými súčasnými udalosťami?

Študenti sa pokúsia interpretovať dôvody, kvôli ktorým ľudia kráčajú so svojou batožinou na chrbte pešo: premýšľajú o okolnostiach migračného pohybu. Dôraz sa kladie na formuláciu hodnôt a významu spolupatričnosti, pojmu domova, odchodu a príchodu.

© 2020 – 1989 Nútená migrácia

Aktivita 2: Druhá fotografia: „Obrodenecký proces“

Potrebný čas: 5 – 10 minút
Rozdelenie: celá trieda

Otázky na diskusiu:

  • Čo si myslíte, že robia ľudia na fotke? Aká je atmosféra?
  • Ako chápete slogan?
  • Prečo by niekto chcel meniť meno niekoho iného?
  • Aké dôležité je meno človeka?
  • Čo by to pre vás znamenalo, keby ste si museli zmeniť meno? (odkaz na identitu)

→ Úvodný text, ktorý určuje kontext problému. „Ak neviete, naučím vás to; ak to nedokážete, ukážem vám to; ak nechcete, donútim vás.“ To boli prvé slová, ktoré Zeynep Zafer, dnes profesorka slovanskej literatúry na univerzite v Ankare, uvidela, keď vstúpila do ženskej väznice v meste Sliven. Zavreli ju sem, pretože kládla odpor proti nútenej zmene svojho vlastného mena. Jej prípad bol jedným z tisícov prípadov ľudí, ktorí sa v roku 1984, keď sa začala nová dramatická etapa politiky Bulharskej komunistickej strany voči moslimským komunitám v krajine, ocitli v podobnej situácii. Ako k tomu došlo? (Študentom možno predložiť tento text, alebo iba úvodnú citáciu – podľa uváženia učiteľa – ako prechod ku krátkej vysvetľujúcej časti.) Hoci Bulharsko, na rozdiel od Albánska, Rumunska a Juhoslávie, nezaujalo antisovietsku pozíciu, už od začiatku 60. rokov boli zjavné jasné známky návratu k starej tradícii nacionalizmu, ktorý bol nepriateľský predovšetkým voči menšinám. Režim Todora Živkova v Bulharsku postupne začal vnímať moslimské komunity ako svojich nepriateľov a zaviedol politiku a opatrenia, ktorých cieľom bola ich asimilácia a marginalizácia. Už v rokoch 1959 – 1960 v oblastiach so zmiešaným moslimským a kresťanským obyvateľstvom začala kampaň za nútenú zmenu štýlu obliekania. V nasledujúcich rokoch a desaťročiach sa urobili ďalšie kroky, ktorých cieľom bolo zrušiť tradičný moslimský odev (napríklad burku) alebo jeho jednotlivé prvky. Tým sa režim snažil navonok unifikovať svojich obyvateľov a eliminovať vonkajšie znaky moslimskej viery. V zmiešaných regiónoch sa začal systematický nátlak na miestnu inteligenciu, na členov strany a na učiteľov, aby boli príkladom a ako prví si zmenili mená na bulharské. V niektorých regiónoch priniesla táto politika hmatateľné výsledky, inde však mala málo stúpencov. To bol dôvod, prečo sa v roku 1972 začala kampaň za násilnú zmenu mien všetkých bulharských moslimov. Na vidieku bol násilne potlačený rad nepokojov, ktoré si vyžiadali dvoch mŕtvych a desiatky zranených. Oficiálna verzia režimu o udalostiach bola, že išlo o spontánny „obrodenecký proces“ v tom čase už bývalých moslimov, ktorí si uvedomili význam svojho bulharského pôvodu a sami požiadali o zmenu svojich mien na bulharské. Veľa ľudí bolo uväznených za kladenie odporu voči nútenej zmene mien. Posledná a najdramatickejšia epizóda politiky Bulharskej komunistickej strany voči moslimským komunitám v krajine sa odohrala v roku 1984.

Aktivita 3: Výpovede očitých svedkov a diskusia

Potrebný čas: 20 minút
Rozdelenie: v skupinách

Študenti pracujú v skupinách (max. po 4) a každá skupina pracuje s iným prameňom od očitého svedka udalostí. Všetky skupiny majú 5 minút na zoznámenie sa s prameňmi a prediskutovanie 2 – 3 otázok. Následne jeden študent z každej skupiny zhrnie výsledky diskusie a toho, čo skupina prečítala, aby sa celá trieda zoznámila s daným zdrojom. Potom celá trieda spoločne diskutuje.

Pramene:

Zo spomienok Mohammeda Uzunkışa:

„Dvadsiateho šiesteho sa ľudia stretli pred mestskou radnicou, hoci stretnutie nikto neorganizoval. Chceli vedieť dôvod tohto šialenstva. Ale namiesto odpovedí nás začala rozháňať polícia a hasiči. Strieľali. Vedľa mňa niekoho postrelili do nohy. Neskôr sa obesil. Dozvedel som sa, že zatkli mojich príbuzných. Úrady nám začali odoberať pasy na výmenu. Potom už o ničom neviem – nepamätám si niekoľko hodín alebo možno celý deň. Neviem, čo sa stalo, ocitol som sa však v stane na sušenie tabaku. Ležal som na zemi a plakal, moja sestra do mňa štuchla. Dlho ma hľadala. Plakal som zo zúfalstva, že som nemohol nič zmeniť.“

Citácia podľa: Istorijata, naselena s chora, sv. 1 – Rozhovory. Ed. Genk Markova, Rumiana Bratovanova ai. S. Gutenberg, 2005, str. 457.

 

Úlohy:

  • Zhrňte obsah dokumentu jednou vetou.
  • Ako reagovali orgány na protesty?
  • Ako M. Uzunkışe vníma tieto udalosti?

 

Zo spomienok Zeynep Zafer:

„[Vtedy] som bola na stáži na gymnáziu, keď počas prvej hodiny oznámili deťom, že si musia […] zmeniť mená. Aj keď som v ten deň nemala prácu, zámerne som išla do školy. Učitelia nevedeli, že som Turkyňa, okrem jednej učiteľky, s ktorou som spolupracovala na hodinách literatúry a u ktorej som [tam] robila stáž, tá o tom vedela. Práve vtedy však nebola v zborovni. Počúvala som, čo hovoria… Ráno som išla von. Hovorila som si, že sa pozriem, čo sa bude diať v uliciach. Už boli v Šumene… Šla som zavčas rána… Keď som sa blížila k škole, stretla som jedného mladíka, ktorý utekal preč. Zavolala som: „Počkaj, čo sa stalo, povedali ti o tom mene?“ On zavolal: „Choďte preč!“ a utiekol zo školy. Potom som z poznámok učiteľov, ktorých celá vec skutočne pohoršila, pochopila, že to bol syn zubára. Keď učiteľ oznámil žiakom, že si musia zmeniť mená, evidentne na protest opustil triedu. Po tomto oznámení pustili žiakov na prestávku a ja som videla na chodbe dievčatá, ako plačú. Povedala som im po turecky: „Prečo plačete? Utekajte na autobus a choďte domov, porozprávajte sa o tom s rodičmi. Potom sa rozhodnete. Veď to neznamená, že si budete meniť mená tu.“ „To je pravda,“ odpovedali. Nevedeli, čo majú robiť, boli to len deti. Vraveli mi: „Povedali nám, že si máme zmeniť mená.”

Citované podľa: Nasilie, politika i pamet. Komunističeskijat režim v Pirinska Makedonija = refleksii na savremennika i izsledovatelja. Ed. M. Gruev, V. Tepavičarov ai. S. Universitetsko izdatelstvo „Sv. Kliment Ochridski“, 2011, 622 s.

 

Úlohy:

  • Zhrňte obsah dokumentu jednou vetou.
  • Dokážete zdôvodniť reakciu detí a uviesť dôvod, prečo konali tak, ako konali?
  • Ako by ste sa v podobnej situácii zachovali vy?

 

Prepis zo schôdze vedenia Ministerstva vnútra, 4. januára 1985

Súdruh D. Stojanov – minister:

,Súdruhovia, poprajme si všetko najlepšie do nového roka. Dovoľte mi v mene predstavenstva, aby som všetkým prítomným súdruhom a prostredníctvom vás aj tým, ktorí tu dnes nie sú, poprial Šťastný nový rok, zaželal vám hlavne zdravie, energiu a optimizmus, dobrú náladu a menej starostí. […] Pred chvíľou som zo žartu povedal, že v Belene [väznici] je miesta dosť. Ale vodcovia, iniciátori, podnecovatelia a tí, ktorí porušujú zákon, to musia vedieť. Je to taktiež aj prvá otázka, ktorú by som rád položil tak, aby každý okresný vodca, každý námestník štátnej bezpečnosti, keď sa vráti, venoval tejto otázke pozornosť. […] Súdruhovia, vo svetle nových okolností musíme iniciovať nové agentúrne operácie. Oddelenie 200 000 ľudí vytvára nové podmienky, a to nielen v [meste] Kardžali, nielen v tých šiestich okresoch; vytvára to novú situáciu v celej krajine.’

Citované podľa: Proveždane na nasilstvenata vazroditelna kampanija sreštu turskoto nacionalno malcinstvo v Balgarija (23 dekemvri – 31 mart 1985). Dokimenti. Ed. V. Angelov, S. b.d. i. 2016. str. 68 – 94.

 

Úlohy:

  • Zhrňte obsah dokumentu jednou vetou.
  • Čo považuje minister za hlavný problém?
  • Aké opatrenia navrhuje na vyriešenie problému?

 

Informácie týkajúce sa práce orgánov Ministerstva vnútra vo veci obnovenia verejného poriadku v niektorých regiónoch Varenskej, Razgradskej a Chaskovskej oblasti v období 20. – 30. mája 1989.

„Okrem uvedených ostrejších masových demonštrácií a nepokojov, o ktorých bola reč, sa odohralo celkovo 71 podobných incidentov v 30 mestách a obciach, na ktorých sa zúčastnilo 52 700 ľudí. Pri konfliktoch s agresívnymi davmi došlo k pokusom zaútočiť na ozbrojené zložky a štátnu políciu a odzbrojiť ich, zrážky si vyžiadali 6 mŕtvych a 30 zranených.

V mesiacich máj – september 1989 bolo na znovunastolenie poriadku v dôležitých poľnohospodárskych a iných objektoch bolo okrem síl ministerstva vnútra povolaných aj 9 033 členov motorizovanej polície a vnútorných zložiek na obdobie jedného mesiaca.

Citované podľa: Protestite na turcite v Balgarija sreštu vazroditelnija proces 20 – 30 maj 1989, Ed. V. Angelov, Sofie, b.d.i. 2015, 125 s.

 

Úlohy: 

  • Zhrňte obsah dokumentu jednou vetou.
  • Ako sa o protestujúcich hovorilo v oficiálnej správe?
  • Dokážete uviesť dôvody postupovania štátnych orgánov a vysvetliť, prečo konali tak, ako konali?

 

Otázky na diskusiu:

  • Čo hovorí tento prameň o vtedajších udalostiach?
  • Aké hľadisko predstavuje?
  • Popíšte tri hlavné body/pocity/fakty, ktoré na vás najviac zapôsobili.
  • Akým spôsobom tento prameň ovplyvnil vaše chápanie a aké ste z neho získali informácie o udalostiach?
  • Je v tomto prameni niečo, čomu nerozumiete? Máte nejaké otázky k jeho obsahu?

Aktivita 4: Návrat k úvodnej fotografii a odpovediam študentov na úvodnú otázku.

Potrebný čas: 5 minút
Rozdelenie: celá trieda

Otázky na diskusiu:

  • Ako sa vaša počiatočná hypotéza o udalostiach na fotografii líši/ zhoduje s tým, čo sa v skutočnosti stalo?
  • V čom sa zhoduje a v čom sa líši to, čo ste sa dozvedeli z fotografií, v porovnaní s tým, čo ste zistili z prameňov a výpovedí očitých svedkov?
  • Ako hodnotíte historické archívne materiály ako nástroj na štúdium dejín? (V porovnaní napr. s prednáškami alebo učebnicami)
  • Zmenilo nejakým spôsobom to, čo ste sa dozvedeli, váš postoj k ľuďom, ktorí sa od vás nejako líšia? Aký by podľa vás mal byť náš vzťah k menšinám?